Preskočiť menu

Grammar

Písanie veľkých písmen

Písanie mnohých slov a slovných spojení je dané dlhoročnou tradíciou (napr. s veľkým písmenom sa píšu mená obyvateľov: Čech, Moravan, Francouz, Ostravan, s malým označenie príslušníkov politických strán: lidovec, občanský demokrat). Je potrebné si uvedomiť, že každý jazyk má svoje zásady písania veľkých písmen, preto sa pri prekladoch cudzojazyčných textov nemožno riadiť podobou vo východzom jazyku, ale pravidlami platnými pre cieľový jazyk, v našom prípade pre češtinu (angl. European Union, česky Evropská unie; angl. European Economic Community, česky Evropské hospodářské společenství).

Písanie veľkých písmen patrí k najťažším pravopisným oblastiam, pretože neexistuje len jedna pravopisná zásada, ako vlastné mená písať: inak sa napr. píšu názvy ulíc/námestí/nábreží/tried/mostov/sadov (ulice/náměstí/nábřeží/třída/sad Míru) a inak názvy sídlisk (Sídlište Míru – tu ide o názov patriaci k pomenovaním mestských častí, pre ktoré platia iné pravidlá).

Pri rozhodovaní, či napísať u daného slova alebo slovného spojenia veľké alebo malé písmeno, sa v češtine bohužiaľ často nezaobídeme bez vecných znalostí. U jednoslovných výrazov musíme napr. vedieť, či sa hovorí o židoch (rovnako ako o kresťanoch, čiže o príslušníkoch istého náboženstva) alebo o Židoch (rovnako ako o Nemcoch, Čechoch, čiže o príslušníkoch národa). Pokiaľ ide o viacslovné názvy, je potrebné vedieť, či ide o oficiálny názov alebo nie, napr. Ostravská univerzita (ide o oficiálny názov) × brněnská univerzita (oficiálny názov je Masarykova univerzita). Prípadne musíme vedieť, čo dané spojenie označuje: Černý most = vlastný názov mosta, Černý Most = vlastný názov mestskej časti, ktorá v okolí Čierneho mosta vznikla a bola podľa neho aj pomenovaná; či je prídavné meno súčasťou zemepisného názvu, napr. Severní Amerika alebo nie, napr. severní Evropa.

Veľké písmená možno v češtine písať aj na vyjadrenie úcty (napr. Vy, Váš v korešpondencii, Bůh v náboženských textoch). Pre češtinu, na rozdiel napríklad od angličtiny, však nie je charakteristické, aby sa veľké písmená písali na začiatku výrazov, ktoré chceme zdôrazniť. V takom prípade volíme iný typ písma.

Z niektorých vlastných mien sa pri použití v prenesenom význame stávajú mená všeobecné, napr.: to byla havaj, ten je učiněný harpagon

Vo viacslovných názvoch sa píše veľké písmeno väčšinou iba u prvého slova: Orlické hory, Severní ledový oceán, Blízký východ, Spojené státy americké, Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy, České vysoké učení technické, Komerční banka, Listina základních práv a slobod, Prodaná nevěsta. Na písanie veľkých písmen u ďalších (všetkých alebo len niektorých) slov viacslovných názvov musí byť nejaký dôvod, napr. Julské Alpy, Severní Amerika, Nové Město, Kostelec u Křížků, Divadlo Komedie.

Neexistuje žiadny zoznam všetkých oficiálnych vlastných mien. U mien, pri ktorých je spôsob písania závislý na vecných znalostiach, sa môžeme iba opierať o encyklopédie, geografické slovníky a niektoré ďalšie špeciálne príručky.

Súhrnné pravidlá písania veľkých písmen:

  1. Jednoslovné vlastné mená píšeme s veľkým začiatočným písmenom:
    Evropa, Afrika, Petr, Marie, Brno, Praha, Norsko
  2. Viacslovné vlastné mená píšeme spravidla s veľkým začiatočným písmenom u prvého slova:
    Středozemní moře, Suezský průplav, Liga mistrů, Lidové noviny, Pravidla českého pravopisu
  3. Ak je súčasťou viacslovného názvu vlastné meno, píšeme ho s veľkým písmenom:
    Vysoké Tatry, Univerzita Palackého
  4. Vo viacslovných vlastných menách pomenúvajúcich obývané oblasti píšeme okrem predložiek všetky začiatočné písmená veľké:
    Nové Město na Moravě, Hradec Králové, Kutná Hora
  5. Ak je pred viacslovným názvom všeobecné meno druhové, píšeme ho s malým písmenom:
    Nové Město na Moravě, Hradec Králové, Kutná Hora
  6. Ak sa vlastné meno začína predložkou, píšeme s veľkým písmenom predložku aj názov za ňou:
    sídliště Stodůlky, třída Kapitána Jaroše, kino Dukla
Nahor