Preskočiť menu

Grammar

Skoňovanie a časovanie

Skloňovanie

Podstatné mená, prídavné mená, väčšina zámen a niektoré číslovky sa v češtine skloňujú, to znamená, že tvoria pády. Pády sú tvary slov s určitými koncovkami. Čeština je syntetický jazyk s flexibilným slovosledom, a preto potrebuje pády s ich koncovkami ako "signály", ktoré vyjadrujú gramatické vzťahy medzi slovami. Zoznámte sa so základnými významami pádov:

1. pád, nominatív
Nominatív je slovníkový tvar. Vyjadruje podmet vo vete.
Student je ve škole.
2. pád, genitív
Genitív vyjadruje privlastňovací alebo čiastkový význam.
Kniha studenta.
3. pád, datív
Datív vyjadruje nepriamy predmet vo vete.
Dám dárek studentovi.
4. pád, akuzatív
Akuzatív vyjadruje priamy predmet vo vete.
Vidím studenta.
5. pád, vokatív
Vokatív je tvar, ktorým oslovujeme. Ak chcete v češtine niekoho osloviť alebo na niekoho zavolať, použite vokatív.
Adam – Adame! Eva – Evo!
6. pád, lokál
Lokál vyjadruje lokáciu, miesto.
Jsem ve škole.
7. pád, inštrumentál
Inštrumentál vyjadruje prostriedok alebo nástroj, pomocou ktorého sa vykonáva nejaká činnosť.
Jedu autem.

Popri týchto základných významoch však existujú ďalšie použitia pádov. Všetky slovesá a predložky sa v češtine viažu s určitým pádom alebo pádmi. Túto časť jazyka si musia študenti osvojiť pomocou jazykových cvičení a drilov. Na lepšie pochopenie si možno predstaviť, ako by slovesá a predložky mali háčik alebo háčiky, na ktoré môže byť zavesený jeden alebo viac pádov.

Súhrnnú tabuľku pádov s podrobnými vysvetleniami nájdete tu (jednotné číslo) a tu (množné číslo).

Časovanie

Všetky české slovesá sa časujú. Časovanie znamená, že sloveso mení svoju koncovku a tým vyjadruje rôzne osoby. Osobné zámená (napríklad já, ty, on atď.) sa v češtine na rozdiel od mnohých iných jazykov zvyčajne spolu so slovesami nepoužívajú, pretože informácia o osobe je už vyjadrená koncovkou slovesa (rovnako ako v slovenčine). Osobné zámená so slovesom používame iba vtedy, keď ich chceme zdôrazniť (napríklad Já jsem doktor, ale ty ne.), alebo v bežnom hovorenom jazyku. Pozor: Vo výraze To je... / To není... (napríklad keď na niečo alebo niekoho ukazujeme) však ukazovacie zámeno to nikdy nevynechávame.

Formálne a neformálne oslovenie

Všimnite si rozdiel medzi oslovením vy (= vykáním) a oslovením ty (= tykaním):
  • Odkud jste? (= formálne jednotné alebo množné číslo) x Odkud jsi? (= neformálne jednotné číslo)
  • Co děláte? (= formálne jednotné alebo množné číslo) x Co děláš? (= neformálne jednotné číslo)
  • A vy? (= formálne jednotné alebo množné číslo) x A ty? (= neformálne jednotné číslo)

Cudzí dospelí ľudia si medzi sebou navzájom vykajú. Príbuzným, kamarátom, deťom (asi do 15 rokov) sa tyká, tykajú si aj mladí ľudia rovnakého veku. Tykanie zvyčajne ponúka žena alebo staršia či služobne vyššie postavená osoba takto: Můžeme si tykat? Zvyčajná odpoveď je: Ano, rád/ráda.

Nahor