Preskočiť menu

Grammar

Výslovnosť

Písmená. Abeceda a názvy hlások

Písmená
Písmená latinskej abecedy: a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z
Česká písmená: spoluhlásky č ď ch ň ř š ť ž
Česká písmená: samohlásky á éě í ó úů ý
Abeceda a názvy hlások
aa
ádlouhé a
bbe
cce
čče
dde
ď
ee
édlouhé e
ěe s háčkem
fef
gge
hha
chcha
ikrátké měkké i
ídlouhé měkké i
jje
kka
lel
mem
nen
ň
oo
ódlouhé o
ppe
qkve
rer
ř
ses
š
tte
ť
uu
údlouhé u
ůu s kroužkem
vve
wdvojité ve
xiks
yypsilon, tvrdé i
ýdlouhé tvrdé i
zzet
žžet

V prípade neporozumenia sa meno alebo priezvisko nezvykne hláskovať po jednotlivých hláskach, ale opakuje sa tak, ako sa píše, slabiku po slabike. V niektorých prípadoch je však potrebné podrobnejšie vysvetlenie. V tomto prípade na to možno upozorniť pomocou pomenovania hlások.

Diakritické znamienka

Diakritické znamienka používané v češtine sa nazývajú:ˇ háček, ´ čárka, o kroužek

Hlásky

Samohlásky

Samohlásky delíme na krátke a, e, i, y, o, u a dlhé á, é, í, ý, ó, ú/ů. Dlhé samohlásky sú asi 1,75-krát dlhšie než ich krátke náprotivky. V češtine tiež existujú tri dvojhlásky: ou, au, eu.

Samohlásky i a y (alebo í a ý) sa vyslovujú rovnako.

Samohlásky ú a ů sa vyslovujú rovnako. Ich písomná podoba iba odráža rozdiely, ktoré medzi nimi existovali v minulosti.

V niektorých slovách sa v češtine vyskytujú skupiny samohlások ie, ia, ii, io, iu. Čítame ich nasledovne: ia [ija] – fialový, ie [ije] – Itálie, ii [iji] – v Anglii, io [ijo] – rádio, iu [iju] – v rádiu.

Spoluhlásky

České spoluhlásky delíme na tvrdé (h, ch, k, r, g, d, t, n), mäkké (ž, š, č, ř, ď, ť, ň, c, j) a obojaké (b, f, l, m, p, s, v, z).

Písmeno ch, ktoré predstavuje jednu hlásku, má v českej abecede vyhradené osobitné miesto hneď po h.

Hlásky p, t, k vyslovujeme bez aspirácie (bez pridaného prúdu vzduchu, kedy by tieto hlásky zneli ako ph, th, kh).

Ako sa vyslovuje ď, ť, ň?
Na správne vyslovenie ď, ť a ň imitujte zvuky po učiteľovi tak, že sa prednou časťou jazyka dotýkate prednej časti ďasnového oblúku a zároveň máte špičku jazyka pod prednými hornými zubami. Takto docielite vyslovenie podobných zvukov ako d, t, n, len mäkších.

Kedy sa vyslovuje ď, ť, ň?
Ak je v texte ď, ť, ň ako v slovách: ďábel, ťukat, Plzeň.
Ak je v texte d, t, n + ě ako v slovách: děkuju, těžký, někdo.
Ak je v texte d, t, n + i/í ako v slovách: divadlo, dítě, tisk, tíseň, nikdo, nízký.

Výnimku tvoria tzv. "medzinárodné slová" prevzaté z cudzích jazykov, napríklad: tenis [tenys], diktát [dyktát], tip [typ].

Ako sa vyslovujú slabiky bě, pě, vě, mě?
Slabiky bě, pě, vě, mě sa čítajú [b'ie, p'ie, v'ie, mn'ie] ako v slovách: oběd, jít pěšky, člověk, město.

Asimilácia a voľné vyznenie spoluhlások

V češtine existuje jav nazývaný asimilácia, spodobovanie hlások. Aby sme pochopili pravidlá spodobovania, musíme poznať rozdiel medzi znelými a neznelými spoluhláskami. Porovnajte znelé – neznelé spoluhlásky: b – p, v – f, d – t, ď – ť, z – s, ž – š, g – k, h – ch.

Spodobovanie spoluhlások

Pokiaľ po sebe v slove nasledujú dve spoluhlásky, druhá spoluhláska mení znelosť tej predchádzajúcej, a to nasledovne, napríklad: vklad [fklat], tužka [tuška], kdo [gdo], sbírat [zbírat].

Pozor: K spodobovaniu dochádza aj u niektorých predložiek, napríklad v kanceláři [fkanceláři], z České republiky [sčeské republiki]. Pokiaľ po znelej predložke nasleduje slovo začínajúce na samohlásku, vyslovuje sa táto spoluhláska (na konci predložky) ako neznelá s takzvaným rázom, napríklad z Anglie [s´anglie], z Itálie [s´itálie].

Pri tomto pravidle existujú regionálne rozdiely, napríklad pozdrav na shledanou sa v Čechách vyslovuje [naschledanou] a na Morave [nazhledanou].

Voľné vyznenie spoluhlások

Znelé spoluhlásky na konci slova sa vyslovujú ako ich neznelé náprotivky: b > p, d > t, ď > ť, g > k, h > ch, v > f, z > s, ž > š. Napríklad: Jakub [Jakup], oběd [obět], tedˇ [teť], Oleg [Olek], břeh [břech], Václav [Václaf], kvíz [kvís], když [gdyš].

Prízvuk v češtine

Prevažná väčšina českých slov má prízvuk na prvej slabike, napríklad městí, situace, analýza. Výnimku tvorí iba zopár neprízvučných slov, ktoré sa v češtine určitým spôsobom radia na druhú logickú pozíciu vo vete.V spojení predložky a ďalšieho slova je prízvuk na predložke, napríklad ve škole.

Rozšírenie jednopísmenových predložiek

Jednopísmenové predložky sa kvôli ľahšej výslovnosti rozširujú vtedy, ak sa nasledujúce slovo začína na dva a viac spoluhlások, na rovnakú hlásku alebo na jej znelého, respektíve neznelého partnera. Napríklad:
k > ke: ke škole, ke kamarádovi, ke galerii
v > ve: ve středu, ve škole, ve vlaku, ve Francii
s > se: se školou, se sestrou, se zahradou
z > ze: ze školy, ze zahrady, ze stadionu

Nahor