Preskočiť menu

Štát a jazyk

Čeština ako slovanský jazyk

Čeština patrí medzi slovanské jazyky (ktoré sú súčasťou indoeurópskej jazykovej rodiny), ktoré sa vyznačujú bohato rozvinutou flexiou, čiže princípom "ohýbania" slov. Jedno slovo (napr. pes) tak existuje v rôznych tvaroch (psa, psovi, psem, psi, psy atď.) podľa toho, akú gramatickú alebo syntaktickú funkciu vyjadrujú. Čeština má dve čísla (jednotné číslo - singulár a množné číslo - plurál), v ktorých rozlišuje sedem pádov (celkom teda jedno slovo môže mať až 14 rôznych tvarov, ale v praxi sú mnohé tvary homonymné a funkcie slov sa odvodzujú z kontextu). U slovies potom čeština rozlišuje (ako iné indoeurópske jazyky) tri osoby (prvá osoba odkazuje na hovorcu, druhá odkazuje na poslucháča a tretia odkazuje na subjekty, ktoré sa aktuálnej komunikácie nezúčastňujú), dve čísla (singulár a plurál), tri časy (minulý, prítomný a budúci).

Slovanské jazyky sa delia na tri skupiny: a) západoslovanské, kam patrí popri češtine tiež poľština a slovenčina (tiež lužická srbčina a kašubčina), b) východoslovanské (ruština, bieloruština a ukrajinčina), c) juhoslovanské (srbčina, čiernohorčina, bosniančina, chorvátčina, macedónčina a bulharčina).

Najbližším jazykom k češtine je slovenčina. Uvádza sa, že si hovoriaci navzájom rozumejú na 95 % aj bez toho, aby druhý jazyk študovali. To je dané o.i. aj skutočnosťou, že od r. 1918 do r. 1992 boli Česko a Slovensko súčasťou jedného štátu s dvomi úradnými jazykmi. Česky a slovensky vysielali aj masmédiá, ako je rozhlas (vysiela od 18. 5. 1923) alebo televízia (pravidelne vysiela od 25. 2. 1954).Pre slovansky hovoriacich je relatívne menej ťažké naučiť sa hovoriť česky vďaka príbuznosti ich materinského jazyka a češtiny a ich systémovej podobnosti. Na druhú stranu je pre nich ťažšie odnaučiť sa množstvo slovanských intrúzií, typicky rôzne koncovky flektívneho vnútorného systému alebo prízvuk. Tento problém naopak nemajú neslovanskí hovoriaci, ktorí sa učia po česky takpovediac "od nuly". Metaforicky môžeme proces učenia sa češtiny pre neslovanských hovoriacich prirovnať k stavbe domu na (viacmenej, podľa krajiny pôvodu a podľa znalosti iných jazykov) zelenej lúke, v prípade slovanských hovoriacich ide skôr o rekonštrukciu domu.

Slovná zásoba je prevažne slovanského pôvodu. Čeština a príbuzná slovenčina uchovávajú až 98 % praslovanskej slovnej zásoby, najviac v porovnaní s ostatnými slovanskými jazykmi. Množstvo slov prevzala čeština z iných jazykov, najmä (pokiaľ ide o odborné termíny) z gréčtiny a z latinčiny (napr. filosofie alebo škola), nemčiny (šunka), ruštiny (vzduch), taliančiny (hudobná terminológia), francúzštiny (výrazy z oblasti módy) a angličtiny (športové výrazy a v poslednej dobe výrazy z oblasti IT).

Koľko slov má čeština, nie je možné určiť (čeština sa – ako každý živý jazyk – neustále vyvíja), uvádza sa však, že má cca 300 000 slovných koreňov (teda akýchsi slovných základov, z ktorých sa pomocou koncoviek vytvárajú konkrétne podoby slova). Zatiaľ najrozsiahlejší slovník, {i}Příruční slovník jazyka českého{/i}, postupne vydaný v rokoch 1935-1957, má zhruba 250 000 hesiel. Zahŕňa slová vyložene periférne (teda také, ktoré pozná a používa minimum hovoriacich), na druhej strane neobsahuje niektoré slová všeobecne používané a populárne (napr. vulgarizmy). Sústreďuje sa totiž na opis spisovnej slovnej zásoby na základe výťahov z beletrie, časopisov a čiastočne novín. {i}Slovník spisovného jazyka českého{/i}, ktorého prvé vydanie vyšlo v rokoch 1960-1971, druhé vydanie v roku 1989, má približne 192 000 hesiel. Rozsahom najmenší {i}Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost{/i} (prvé vydanie 1978, druhé, upravené vydanie 1994) obsahuje približne 48 000 hesiel predstavujúcich jadro spisovnej slovnej zásoby. Celkový počet slov českého jazyka sa odhaduje na 2 milióny.

Užitočné odkazy:

Nahor